streda 8. marca 2017

Podpálime kvetinárstvo?

"Máš rada kvety?"
"Ale hej," mykla som plecom.

Počkaj chvíľu. Ja kvety milujem. Občas zabúdam, že si to ty, kto by mal mať gule, ja ich nepotrebujem, ja môžem priznať že milujem, keď dostávam kvety a čokoládu, že milujem, keď mi napíšeš skoro ráno alebo neskoro večer, že milujem, keď ti môžem hoci aj dávno po polnoci čítať cez telefón rozprávky, že milujem, keď sa len tak vozíme a ja nestíham počúvať slová rapu z provizórneho repráku v aute tvojej mamy, alebo milujem, keď sa na mňa pozrieš a mne sa zrazu chce žiť štyrikrát pomalšie, lebo som s tebou. 

Milujem kvety. A niekedy si predstavujem, ako neskoro v noci vypneš motor svojho auta pri mojom dome, potichu do telefónu zašepkáš "Spíš?" a ja zídem dole, k tebe, lebo si prišiel, aby si mi doniesol kvety. 

Zatiaľ si ponúkame len cigarety a neidentifikovateľné štádiá bytia, a tak sa aj naďalej idem tváriť, že mi to vyhovuje najviac na svete.