pondelok 6. februára 2017

Píšem preto, aby som sa nezbláznila. Keď je pol deviatej večer a ja neviem čo so sebou, musím písať. Aj keď teba to nezaujíma a ani nemusí zaujímať. Nepíšem o zaujímavých veciach, píšem iba o sebe a o tom, ako ma život niekedy plieska o steny. A ako sa vtedy snažím usmievať a nekrvácať. 
Nie sú to rozprávky, nie sú to fakty. 
Je to život, v dosť surovej forme.
Nie som pesimista, mimochodom.